AURING - Natur erleben, beobachten und erforschen

Kto má rád bociany, musí chrániť žaby 

Obojživelníky na celom svete trpia zásahmi do prírodného kolobehu aj stratou životného priestoru. Významným faktorom je pritom rozširovanie dopravných sietí.


 

Žaby, ropuchy, kunky a mloky každoročne absolvujú vzdialenosti od niekoľkých metrov až po niekoľko kilometrov. Ak ich životný priestor pretínajú cesty, stávajú sa často obeťami premávky.

Aj v Rakúsku sú obojživelníky prísne chránené. Rozšírenie cesty cez rieku Moravu však ohrozilo druhovú rozmanitosť 12 obojživelníkov v tomto chránenom európskom území. Vybudovanie ochranných objektov pre obojživelníky bolo právne záväzným predpokladom pre otvorenie hraničného priechodu. Priechodové zariadenia teraz vedú žaby, príbuzné tvory aj iné malé zvieratá k tunelom, ktoré im umožňujú cestu kedykoľvek bezpečne prekonať. 

Ďalšie informácie o ochrane obojživelníkov na cestách nájdete na: www.noe-amphibienschutz.at



 

Združenie AURING: Prírodu zažiť, pozorovať, skúmať a chrániť 

Mokradné územie retenčnej nádrže v Hohenau-Ringelsdorfe vzniklo pričinením človeka ako bývalý priemyselný závod - cukrovar. Dnes sú hodnotné plochy dôležitými útočiskami najmä pre vodné a brodivé vtáctvo, vrátane žiab a ďalších živočíchov. Od r. 1996 združenie AURING zabezpečuje a udržiava miesta pre pozorovanie vtáctva, medzinárodne známe ako vogel.schau.plätze.

AURING podporuje vedecké aktivity v nivách Moravy a Dyje; výskum sťahovavého vtáctva sa uskutočňuje na biologickej stanici Hohenau-Ringelsdorf. V nej sa pracuje od júla do októbra vždy od piatku do pondelka. Vtedy tu môžete sledovať aj krúžkovanie vtákov.

Sprievodkyne a sprievodcovia prírodou vyvíjajú veľkú snahu pri tvorbe povedomia o tematike mokradí. V ponuke je celá paleta rôznych podujatí pre všetky vekové skupiny, exkurzie aj špeciálne školské projekty, ktoré ponúkajú priamy dotyk s prírodou.

Zaujímavé pozorovacie miesta umožňujú voľne prístupné kryty pri medziskladoch (ZL) a sedimentačných nádržiach (AB).



 

Obojživelníky v retenčnej nádrži 

Mokradné územie retenčnej nádrže v Hohenau-Ringelsdorfe vzniklo pričinením človeka ako bývalý priemyselný závod - cukrovar. Dnes sú hodnotné plochy dôležitými útočiskami najmä pre vodné a brodivé vtáctvo, vrátane žiab a ďalších živočíchov. Od r. 1996 združenie AURING zabezpečuje a udržiava miesta pre pozorovanie vtáctva, medzinárodne známe ako vogel.schau.plätze.

Retenčné nádrže, pred ktorými stojíte, sú obhospodarované tímom AURING v dohode s vlastníkom pozemku nadáciou Stiftung Fürst Liechtenstein v súlade s potrebami sťahovavých 

a hniezdiacich vtákov aj obojživelníkov. Pri zaplavovaní prvých plôch vo februári a marci tu 

hneď pozorujeme žabotvaré aj chvostnaté obojživelníky pri príchode zo svojich zimovísk. Vyschnutíe nádrží v zime zaručuje neprítomnosť rýb, čo značí dobré predpoklady pre úspešné rozmnožovanie obojživelníkov. Susediaca mozaika biotopov so vzájomne prepojenými letnými aj nezamŕzajúcimi zimnými obydliami pendlerom medzi vodou a súšou dosť vyhovuje.



 

Vedecké krúžkovane vtákov

na biologickej stanici Hohenau-Ringelsdorf

Toto je vedecké krúžkovanie vtáctva …

Od roku 1994 tu od začiatku júla do konca októbra blízko stanice prebieha odchyt vtáctva do jemných sietí. Vyškolení krúžkovači a krúžkovačky potom jednotlivo označujú vtáky vhodným kovovým krúžkom. Na každom krúžku je vyrazené jedinečné číslo aj skratka príslušnej krúžkovacej centrály danej krajiny. Pred vypustením vtáka sa ešte zaznamenajú údaje o jeho veku, pohlaví a fyzickom stave.

… a čo môžeme krúžkovaním zistiť?

Odkiaľ sú vtáky a kam ďalej odlietajú?

Dlhé obdobie bol výskum sťahovania vtáctva hlavným cieľom krúžkovania a aj dnes ešte môžeme získať hodnotné údaje o trasách letu našich sťahovavých vtákov.
Zatiaľ čo mnohé z odchytených jedincov hniezdia na sedimentačných nádržiach, iné ich využívajú iba ako miesto odpočinku a zdroj potravy na ich dlhej ceste do južných zimovísk. Stáva sa pritom, že sa do siete zachytí vták, ktorý je už krúžkovaný alebo že vták, krúžkovaný u nás padne do siete inde. Medzi krúžkovacími centrálami však prebieha výmena údajov na medzinárodnej úrovni, preto môžeme získavať aj dáta o trasách ich sťahovania.



 

Prečo hynú vtáky? (A čo môžeme proti tomu podniknúť)

Údaje o krúžkovaní z celého Rakúska naznačujú, že ľuďmi vybudovaná infraštruktúra predstavuje smrteľné ohrozenie vtáctva. Kolízie vtákov so sklenenými plochami, v cestnej doprave, s elektrickými vedeniami alebo železničnými objektami sú na dennom poriadku. Napr. každý štvrtý vták po kolízii, ktorého krúžok bol hlásený, uhynul alebo utrpel zranenie na sklenenej ploche. Vhodné značky na sklených tabuliach však môžu toto riziko významne znížiť. K zisťovaniu najefektívnejších vzorov na sklených plochách sa na biologickej stanici Hohenau-Ringelsdorf používa špeciálny letový tunel, svetový unikát. Ten umožňuje za štandardizovaných podmienok testovať, aké značky na skle dokážu zabrániť nárazu vtáctva tak, že možno hovoriť o “skle pre ochranu vtáctva”, zatiaľ čo iné vzory, fólie a potlače sú skutočným riešením problému. Pritom sa napr. ukázalo, že určité maximálne medzery (napr. 10 cm v prípade zvislých pásov, 9 cm pri bodovaných vzoroch a 5 cm pri vodorovných čiarach) dokážu kolíziám s vtákmi zabrániť.



 

Ako dlho žijú vtáky?

Opätovným odchytom krúžkovaných vtákov sa dajú vyvodzovať aj závery o dĺžke ich života. Veľa mladých vtákov neprežije prvý rok. Ak však prečkajú zimu a tým aj sťahovanie, priemerná dĺžka života rastie. Malé spevavce sa potom môžu dožiť päť alebo dokonca 10 rokov. Jeden trsteniarik spevavý bol napríklad krúžkovaný r. 2003 ako mladý vták a o 9 rokov tu bol na rovnakom mieste posledný raz odchytený a zaznamenaný. Tento druh prezimuje v južnej Afrike vo vzdialenosti cca. 8000 km. Vták s veľkosťou asi 14 cm vážiaci 12 g absolvoval vo svojom živote trasu najmenej 144 000 km, čo je asi 3,5 násobok obvodu zemegule.



 

Ako sa menia stavy vtákov v sedimentačných nádržiach?

Štandardizovaný odchyt vtákov nám dáva informáciu o zmenách ich počtov a stavov. V priebehu rokov sa dá zistiť, ktoré druhy sa stávajú početnejšími a ktoré zriedkavejšími. Združenie AURING pracuje s nadáciou Stiftung Fürst Liechtenstein (vlastníkom pozemkov) na každoročne sa meniacich opatreniach starostlivosti (napr. rezanie slamy, oranie, zavlažovanie). Týmto sa vytvárajú mokraďové plochy aj určité formy vegetácie, dôležité pre ohrozené druhy vtáctva. V centre pozornosti je medzičasom veľmi vzácny slávik modrák.

K výskumu nášho vtáčieho sveta môžete prispieť aj vy tak, že budete hlásiť odčítané krúžky z žijúcich aj uhynutých vtákov na stránke www.klivv.at.

Radi sa môžete pozrieť aj na krúžkovanie vtákov: od júla do októbra sa vykonáva vždy od piatku do nedele od 07:00 – 17:00 hod., a v pondelok od 7.00 – 10.00 hod.

Unsere Unterstützer